Všade kam prídem počúvam dotazy ohľadom oslovovania typu:
- tak mi povedz ako začať?
– čo jej mám povedať?
– hovoriť k nej priamo?
– hovoriť k nej nepriamo?
– začať niečím naučeným?
– ….
Je toho milión a pravdupovediac, niektoré dotazy ma vedia až chytiť za srdce. Ako fajn, aj ja keď som začínal, tak ma zaujímalo čo jej kto pri tom, keď ju zastavil na ulici, alebo k nej prišiel v klube hovoril, ale dostal som sa cez to. Dostal som sa cez fázu, kde som pochopil na vlastnej koži a zistil tisíc krát omieľanú pravdu, ktorou je: nie je dôležité čo jej povieš, ale ako jej to povieš.
Áno, presne tak. Toto sa všade možne vo všetkých knihách o balení báb (či už dobrých alebo tých na piču) omieľa stále, stále, stále dookola. Čo je však pravdou na druhej strane, že chalani ktorí sa snažia byť lepší v balení dievčat a prejsť nejakým osobným rozvojom, riešia túto fázu najviac. Preto ani niet divu, že po veciach: ako zaujať, čo jej povedať,…. je najväčší dopyt.
Zamyslime sa spoločne (a to je v podstate cieľom tohto krátkeho článočku) nad banálnosťou tejto celej veci pri pár faktoch..
Oslovenie trvá chvíľočku. Určite kto sa s tým stretol tak vie, že počiatočná fáza toho, kedy sa dievčaťu prihovoríte. trvá skutočne najkrajšie zo všetkých fáz balenia. Kľudne aj do minútky než prejdete ďalej do bežnej konverzácie, kde sa už aplikujú ďalšie postupy. Pozdravíte niečím zaujímavým, nejako budete reagovať na jej odpoveď a… to je v podstate celé. Výnimočne existuje ešte pár formálnych viet, ale to je diskutabilné, či sa to ráta ešte k osloveniu.
Prečo teda chalani najviac času venujú tomuto? Prečo všade, kde sa stretnem s nováčikmi, tak sa pýtajú to isté stále dookola?
Opýtajte sa teda samých seba: Je to naozaj dôležitejšie, ako vedieť sa spolu baviť o všetkom možnom bez toho, aby nenastalo trápne ticho, alebo aby ste si v konverzácii rozumeli a zaujímali ju dlhšie, než prvých pár sekúnd, kedy je doslova a do písmena povinná Vás vypočuť po tom, čo ju zastavíte? Je to oslovenie skutočné dôležitejšie, než vedieť sa s krásnym dievčaťom, ktoré stretnete spolu zabávať, smiať…? Snáď ani ďalej nemusím pokračovať, aby Vám bolo jasné, čo Vám chcem povedať. Kto má zdravý pohľad na vec, určite povedal NIE. Kto si však povedal, že oslovenie je dôležitejšie než vyššie uvedené, veci mal by skutočne prehodnotiť svoje priority a životné postoje.
Mojim cieľom nie je teraz opisovať všetky fázy dokonalého oslovenia a nejaké tie základne piliere, na ktorých tie oslovenia stoja resp. body ktoré by ste pri oslovení ,,učebnicovo“ mali dodržať. Cieľom je ukázať, že osloveniu netreba prikladať taký význam, ako sa mu v skutočnosti dáva. A reálne a zo skúsenosti viem povedať, že význam toho oslovenia je často pomýlený so strachom z oslovenia. A to je prvá vec ktorú musíte prekonať. Bez toho to nejde. Ak neotvoríte ústa, holka sa k Vám sama neozve.
Aj ja som spočiatku oslovoval nútene, ale teraz to nerobím. Skutočne to nerobím, lebo čas, ktorý môžem stráviť so ženou na dobrom obede, v posteli, v kaviarni si vážim viac, než bezduché behanie a naháňanie sa po ulici. A až v tejto fáze som pochopil, aká malá je dôležitosť oslovenia. Celá veda je v tom SPRAVIŤ TO a to je celé. Paradox je, že to čo pritom hovoriť, kedy a podobné blbosti chcú najmä chalani, ktorí nikdy nič neoslovili. Ja ich chápem, sám som tak začínal, ale postupne to prejde. Teda malo by.
Rád by som Vám ukázal pár príkladov ktoré môžete považovať za dôkaz:
Pr1:
Sedíme s holkou na kávičke bavíme sa veselo a ja som sa jej na margo opýtal:
JA: pamätáš si, ako sme sa spoznali?
ONA: áno, prihovoril si sa mi v autobuse
JA: a vieš čo som povedal?
ONA: netuším… kto si také veci pamätá?
- Verte mi ony nevedia ani po pár minútach konverzácia čím ste sa im prihovorili. Jediné čo ste oslovením spravili je, že ste ich akurát vytrhli z ich svete a ona Vám začala venovať pozornosť.
Pr2:
Keďže ja teraz prakticky ani neoslovujem (to je zasa nadlho a iný príbeh) nedávno som videl na ulici krásne dievča. Bolo by to sebatrýznenie keby som za ním nešiel. Nemal som to ani nacvičené ani pripravené a jediné čo som povedal keď som ju zastavil:
JA: Ahoj… vieš, … nešla by si niekedy na kávu?
ONA: Vlastne prečo nie?
Prehodili sme pár viet kde sme sa dohodli na termíne, vymenili si čísla a to bolo celé. Úplne zlé, primitívne ale dobre podané. A čuduj sa svete, účel to splnilo.
Teda na záver, ak neviete čo jej hovoriť proste povedzte: ,,Ahoj“. Čo bude potom, to už je jedno. Vy ste ju oslovili a buď ju zaujmete, alebo nie. Čím viac sa toho budete drviť pri oslovení, tým horšie budete neskôr znášať odmietnutie – verte mi, nie je to nič príjemné. A pravdu povediac trošku improvizácie nezaškodí. Predsa len to potom vyzerá prirodzenejšie hlavne pre to dievča. Ja osobne som za tento prirodzený prístup, ktorý mám odskúšaný fakt hodne. Ak niekto má iný, nechcem ho vyvracať. Môže pokojne fungovať a na ulici môže byť aj ten najnovší nováčik lepší, než ja. Balenie báb nie je exaktná veda ale chcem znova a znova povedať, že skutočne tejto fáze netreba prikladať tak veľký význam. Sú aj krajšie chvíľky, ktoré je možné so ženami stráviť. Prečo sa teda venovať najviac tej najmenej podstatnej? Viem, že sa opakujem, ale toto je ten najväčší problém u začínajúcich.
PS: Dnešným dňom začíname venovať pozornosť aj našej facebook Fanpage. Ak teda chcete byť informovaní o všetkých našich blogoch, článkoch a aktivitách ako prví, lajkujte našu Fanpage na Facebooku.
